Spracoval úrad RPPK

P r i e v i d z a

Ing. Jozef Fabian

Poľnohospodárstvo nepomáha regiónom

(25.05.2017; Denník N; mut. , publicistika , s. 11; JÁN POKRIVČÁK, PAVEL CIAIAN)

JÁN POKRIVČÁK SPU Nitra

PAVEL CIAIAN JRC, Európska komisia

Pokles poľnohospodárstva sa najviac prejavil v najmenej rozvinutých okresoch, kde boli iné odvetvia tradične menej rozvinuté

Európske poľnohospodárstvo je v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ významne podporované. Z úniového rozpočtu ročne ide na podporu farmárov 55 miliárd eur. Slovenským farmárom z tejto sumy ide približne 654 miliónov. Je preto legitímne od poľnohospodárstva vyžadovať prínos k riešeniu celospoločenských problémov. Na Slovensku je hlavným problémom vysoká nezamestnanosť v najmenej rozvinutých okresoch južného a východného Slovenska. Sú to okresy, kde poľnohospodárstvo v minulosti patrilo medzi kľúčové odvetvia, ale v súčasnosti je jeho príspevok k tvorbe pracovných miest malý. Na Slovensku je poľnohospodárska produkcia na hektár veľmi nízka. Menej na hektár sa produkuje len v pobaltských štátoch, Rumunsku a Bulharsku (graf 1). Všetky susedné štáty produkujú viac. Poľnohospodárstvo u nás zamestnáva na hektár (graf 2) málo ľudí, menej ako susedné štáty, ktoré sú na podobnom stupni vývoja. Z hľadiska zamestnanosti sa Slovensko podobá bohatým štátom ako Francúzsko alebo Nemecko, ktoré majú veľa kapitálu a drahú pracovnú silu. Slovenská produkcia však zďaleka nedosahuje úroveň rozvinutých štátov, ale je porovnateľná s Bulharskom a Rumunskom. Nízka zamestnanosť a produkcia na hektár pôdy majú negatívny vplyv na rozvoj regiónov. Existuje niekoľko dôvodov, prečo poľnohospodárstvo nedostatočne pomáha rozvoju regiónov. K hlavným patrí nevhodná štruktúra podnikov, zlé uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, neefektívne fungujúci trh s pôdou a slabo rozvinutý spracovateľský priemysel.

ŠTRUKTÚRA PODNIKOV

Na Slovensku štruktúre fariem dominujú veľké korporátne podniky, ktoré vznikli zo socialistických družstiev. Korporátne farmy, ktorých je okolo tisíc, obhospodarujú 75 percent pôdy. Priemerná veľkosť korporátnej farmy je 1200 hektárov. V Rakúsku má priemerná farma 50 hektárov a rodinné farmy obhospodarujú sto percent pôdy. Podobná situácia ako v Rakúsku je vo všetkých rozvinutých štátoch. Podnikanie korporátnych fariem je založené na využívaní dvoch výrobných faktorov: kapitálu a pôdy. Deje sa to prostredníctvom produkcie monokultúr obilnín, respektíve olejnín na veľkých plochách s použitím modernej techniky a minimálneho množstva zamestnancov. Korporátne farmy nie sú konkurencieschopné v živočíšnej výrobe, ani v ovocí a zelenine, kde je však hodnota produkcie na hektár výrazne väčšia ako hodnota produkcie z hektára obilnín a kde si charakter výroby vyžaduje využívanie väčšieho množstva pracovníkov na hektár. Toto vysvetľuje fakt, že bohaté štáty ako Belgicko a Holandsko, ktoré majú podstatne viac kapitálu ako Slovensko, zamestnávajú na jednotku poľnohospodárskej pôdy viac pracovníkov ako Slovensko. Belgicko o 63 percent viac a Holandsko dokonca o 211 percent viac. Ich rodinné farmy sa totiž špecializujú na pestovanie ovocia a zeleniny a na živočíšnu výrobu. Podľa Eurostatu na Slovensku farmy väčšie než sto hektárov zamestnávajú len dvoch ľudí na hektár, kým pre farmy menšie než desať hektárov je to viac než desať ľudí na hektár. Priemer v celej Únii je 1,3 pracovníka na hektár pre farmy väčšie než 100 a pre malé farmy je to viac než 14 pracovníkov. Korporátne farmy zamestnávajú málo ľudí a majú menšiu hodnotu produkcie na hektár.

POĽNOHOSPODÁRSKA POLITIKA

Produkcia obilnín a olejnín je výrazne dotovaná priamymi platbami, ktoré sú priamo úmerné veľkosti obhospodarovaných plôch. Priemerná slovenská korporátna farma získa vo forme priamych platieb viac než 200‑tisíc eur ročne. Veľké rakúske farmy získajú menej než 30‑tisíc eur. Farmy s obrovskými dotáciami (viac než 150‑tisíc eur ročne) sú špecifické pre bývalé komunistické krajiny (hlavne Slovensko a Česko). Priame platby umožňujú slovenskej korporátnej farme pohodlnú existenciu aj bez podstatnej poľnohospodárskej produkcie a bez potreby zamestnávania pracovníkov, kým v Rakúsku tvoria priame platby len doplnok k tržbám z produkcie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka využilo pri tvorbe poľnohospodárskej politiky na roky 2014 ‑ 2020 možnosť presunúť zdroje určené na rozvoj vidieka do priamych platieb. Veľká väčšina ostatných členských štátov Únie naopak znížila rozpočet určený na priame platby a zdroje presunula na rozvoj vidieka. Veľké farmy na Slovensku dostavajú vysoké investičné dotácie, keďže Program rozvoja vidieka bol nastavený v prospech veľkých projektov. Z hodnotení Programu rozvoja vidieka však vyplýva, že veľké investičné projekty fariem sú najmenej efektívne pre zamestnanosť, ako aj z hľadiska pridanej hodnoty alebo zisku.

SLABO ROZVINUTÝ SPRACOVATEĽSKÝ PRIEMYSEL

Príčinou nízkej zamestnanosti v poľnohospodárstve je aj slabo rozvinutý potravinársky priemysel. Vo vyspelých krajinách sa pritom najviac pracovných miest tvorí v spracovaní, nie v primárnom poľnohospodárstve. Na spracovaní sa významne podieľajú aj farmári. Analýzy potvrdzujú, že rozvinutý spracovateľský priemysel vedie k nárastu domácej produkcie. Napríklad, štáty, ktoré majú mliekarenský priemysel na vysokej úrovni, majú aj vyššie dodávateľské ceny mlieka, čo stimuluje domácu primárnu produkciu mlieka. Slovensko je medzi krajinami s najmenšou pridanou hodnotou spracovateľského priemyslu v Únii.

TRH S PÔDOU

Trhy môžu fungovať efektívne, ale aj neefektívne. Neefektívny trh bráni presunu výrobných faktorov, ako sú pôda, kapitál alebo práca od firiem, ktoré ich nevedia optimálne využívať, k efektívnym firmám, ktoré vytvárajú väčšiu pridanú hodnotu. Trh s pôdou je na Slovensku neefektívny. Pôdu obrábajú farmy, ktoré produkujú málo, majú nízku pridanú hodnotu, nízku produktivitu a zamestnanosť. Existujú dva dôvody neefektívnosti: veľká rozdrobenosť vlastníctva pôdy a zákonné obmedzenia transakcií s pôdou, ktoré zaviedol zákon č. 140/2014. Na Slovensku máme viac než deväť miliónov parciel s priemernou veľkosťou 0,45 hektára, ktoré majú 12 až 15 vlastníkov. Predaj pôdy je preto veľmi administratívne a finančne náročný. Navyše, vlastníci malých, ekonomicky nevýznamných plôch neprejavujú záujem o predaj alebo prenájom pôdy iným záujemcom. Efektívna farma má vysoké náklady získať dodatočnú pôdu na svoj rozvoj. Vysoké náklady na transakcie s pôdou zabezpečujú, že veľké korporátne farmy sa neboja, že vlastníci prenajmú alebo predajú pôdu inému záujemcovi. Trh s pôdou nefunguje a korporátne farmy platia veľmi nízke nájomné roztriešteným vlastníkom. Priemerné nájomné na Slovensku je 47 eur za hektár, čo je výrazne menej ako v najchudobnejších štátoch Únie, ako sú Rumunsko (91 eur/ha) a Bulharsko (178 eur/ ha) (graf 3). Slovensko malo možnosť sceliť pozemkové vlastníctvo, ale nevyužilo ju. Doteraz sa scelilo len desať percent pôdy. Z Programu rozvoja vidieka pre obdobie 2014 ‑ 2020 sa na pozemkové úpravy vyčlenilo 85 miliónov eur. Na úplné vysporiadanie vlastníckych práv k pôde pritom treba viac než miliardu eur. Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy túto nepriaznivú situáciu pomáha udržať. Zákon dáva predkupné právo na nákup pôdy súčasným farmám, čím obmedzuje konkurenciu a bráni dynamickým farmám získať pôdu na rozširovanie výroby a zvyšovanie zamestnanosti. Najviac obmedzované týmto zákonom sú rodinné farmy, ktoré najviac zamestnávajú na jednotku plochy.

NAJMENEJ ROZVINUTÉ OKRESY

Pokles poľnohospodárstva sa najviac prejavil v najmenej rozvinutých okresoch, kde boli iné odvetvia tradične menej rozvinuté. Zmeny poľnohospodárskych politík a reštrukturalizácia odvetvia pomôže hlavne tým okresom, ktoré to najviac potrebujú.

NAVRHOVANÉ RIEŠENIA

  1. Ako doplnok korporátnych fariem treba rozvíjať rodinné farmy. Rodinné farmy majú komparatívne výhody v aktivitách, ktoré sú náročné na prácu, ako je produkcia ovocia a zeleniny alebo živočíšna výroba.
  2. Urýchliť pozemkové úpravy, zmeniť zákon o pôde a vytvoriť systém transparentného prideľovania pôdy zo Slovenského pozemkového fondu.
  3. Je potrebné presunúť zdroje z priamych platieb naspäť do Programu rozvoja vidieka a obmedziť priame platby pre obrovské farmy.
  4. Program rozvoja vidieka by mal podporovať väčšie množstvo menších investičných projektov fariem.
  5. Podporovať vo väčšej miere spracovanie poľnohospodárskych výrobkov.
  6. Podporovať spoluprácu farmárov v spracovaní výrobkov a v spoločnom odbyte výrobkov. Tieto programy orientovať hlavne na dynamické rodinné farmy.
  7. Zvýhodňovať v Programe rozvoja vidieka investície tvoriace pracovné miesta hlavne v najmenej rozvinutých okresoch Slovenska
  8. Zjednodušiť, odbyrokratizovať a stransparentniť systém podávania, implementovania a vyhodnocovania projektov.
  9. Prispôsobiť normy výrobkov a predaja malým podnikom bez zníženia bezpečnosti potravín.
  10. Podporiť lokálne obstarávanie potravín školskými, nemocničnými zariadeniami, štátnou a verejnou správou.

Slovensko malo možnosť sceliť pozemkové vlastníctvo, ale nevyužilo ju. Doteraz sa scelilo len desať percent pôdy.

Implementácia stratégií je ohrozená

(24.05.2017; Roľnícke noviny; č. 21, Spravodajstvo , s. 4; MALVÍNA GONDOVÁ)

Začiatkom mája bola opätovne vyhlásená výzva na získanie štatútu miestnej akčnej skupiny (MAS). Počas predchádzajúceho programovacieho obdobia sa s prístupom LEADER v praxi zoznámili v 29 schválených a podporených MAS na Slovensku.

Aké sú skúsenosti z implementácie stratégií v predchádzajúcom období a čo prináša nové, sme sa rozprávali s Mgr. Petrom Nemčekom, manažérom Miestnej akčnej skupiny Kopaničiarsky región a podpredsedom Národnej siete slovenských miestnych akčných skupín.

Akú úlohu zohrávajú Miestne akčné skupiny v územiach, v ktorých pôsobia?

Dovoľte, aby som najskôr vysvetlil, čo je miestna akčná skupina, v skratke MAS. Ide o partnerstvo zástupcov verejného (zväčša starostov), súkromného a občianskeho sektoru, ktoré pôsobí na celistvom a súdržnom území. MAS, združujúca dostatočné množstvo skúsených ľudí a inštitúcií, si spracuje a následne realizuje stratégiu rozvoja na základe princípov prístupu Leader. Realizácia stratégie spočíva predovšetkým v rozhodovaní o podpore projektov miestnych subjektov, vrátane ich monitorovania a v realizácii spoločných rozvojových projektov a programov. Inými slovami je to občianske združenie, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečovať regionálny rozvoj a rozvoj vidieka prostredníctvom poskytovania dotácií z PRV (Program rozvoja vidieka) a v tomto období aj IROP (Integrovaný regionálny operačný program) pre rôzne typy žiadateľov ako sú obce, mestá, malí podnikatelia a živnostníci hlavne v oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a cestovného ruchu či subjekty neziskového sektora hlavne v oblasti vzdelávania a sociálnych služieb. Zároveň sa snaží do regiónu získať peniaze na podporu cestovného ruchu a vzdelávania.

Aké najzaujímavejšie výsledky dosiahli MAS v predchádzajúcom programovacom období 2007 ‑ 2013?

MAS‑ky v minulom období podporovali hlavne projekty verejného charakteru. Teda napr. športové, multifunkčné a detské ihriská, verejné priestranstvá, parky, cyklotrasy, kultúrne domy a podobne. Niektoré MAS si trúfli do svojich stratégií zakomponovať i podporu podnikateľského sektora. V ich územiach tak boli podporené projekty, ktoré riešili napr. doplnkovú výrobu nepoľnohospodárskeho charakteru, budovanie výrobných objektov na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, budovanie agroturistických a rekreačných zariadení alebo podporu nízkokapacitného ubytovania do 10 lôžok.

Okrem projektov zo stratégie sa mnohé MAS snažili získavať financie na rozvoj svojich regiónov aj z iných zdrojov. Vytvorili tak projekty podporujúce tradície, kultúru, výrazným spôsobom ovplyvnili nárast turizmu a dokonca sa mnohým podarilo vytvoriť pracovné miesta, čo bola v zmysle nastavenia vtedajších podmienok neľahká úloha. Tak, ako bolo cieľom prístupu LEADER oživiť ducha komunity, spolupráce, snažili sme sa v našom úsilí dosiahnuť maximum a neodradila nás ani neúmerná byrokratická záťaž nastavená riadiacimi orgánmi

V období 2007 ‑ 2013 bolo na Slovensku 29 MAS. Kolko verejno‑súkromných partnerstiev plánuje predložiť žiadosť o financovanie stratégie rozvoja územia do vyhlásenej výzvy a aké zmeny nové MAS čakajú?

Najväčšou zmenou je to, že v novom programovom období sa už hovorí o komunitne vedenom miestnom rozvoji, v skratke CLLD. Stratégie, ktoré sme pripravovali sú multisektorálne, teda nejdeme čerpať už len z PRV ale aj z IROP. V novom období predložilo v decembri 2015 v rámci 1. kola projektový zámer, ktorým bola vlastne hotová CLLD stratégia 126 verejno‑súkromných partnerstiev. Tie v rámci druhého kola predložili v marci 2016 žiadosti o schválenie stratégie, z ktorých malo pôvodne ministerstvo pôdohospodárstva podporiť približne 60 MAS. Po nástupe nových ľudí na ministerstvo pôdohospodárstva sa dlho nič nedialo, následne bola výzva druhého kola zrušená a v októbri 2016 vyhlásená na novo. Žiadosti o schválenie stratégie i prerobené stratégie sa predkladali na novo so zníženými finančnými alokáciami s tým, že nám bolo povedané, že bude podporených 60 MAS a v ďalšej výzve ešte 30 MAS. V marci tohto roka však bola i táto výzva zrušená a o mesiac vyhlásená nová. Ministerstvo si vraj uvedomilo, že postup bývalého vedenia pri výbere MAS nebol celkom v súlade s legislatívou EÚ a mohlo by hroziť, že neprejde auditom EÚ, čo by znamenalo, že by tieto financie museli byť preplatené zo štátneho rozpočtu. Aby proces “stransparentnili” rozhodli sa podporiť všetky MAS, resp. verejno‑súkromné partnerstvá (spolu 126), ktoré v prvomkole podali žiadosť. To tiež nieje najšťastnejšie riešenie, lebo dávajú šancu tým, ktorí v prvom kole nesplnili ani základné či povinné kritériá a mali byť automaticky vyradení. Zároveň bol upravený vzorec na výpočet finančnej alokácie takým spôsobom, že dáva nezmyselne vysokú váhu na nezamestnanosť. Hoci som presvedčený, že menej rozvinuté regióny si zaslúžia, aby nezamestnanosť bola zohľadnená pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov, no tento výpočet spôsobí, že viac ako 85 % miestnych akčných skupín nebude schopných zrealizovať svoje stratégie, lebo z týchto peňazí si budú môcť zaplatiť max. dvoch ľudí na chod kancelárie, pričom administratívna náročnosť vyhlasovania výziev, kontroly projektov a žiadostí o platbu si bude vyžadovať minimálne 4 osoby. Naproti tomu 15 % MAS v menej rozvinutých regiónoch obdrží neprimerane vysoké finančné prostriedky, pričom je otázka, či v takýchto regiónoch budú také podnikateľské subjekty, ktoré by ich vedeli plnohodnotne preinvestovať. Neviem, či si kompetentní neuvedomujú možné dôsledky tohto konania, no takýmto prístupom je ohrozená implementácia stratégií v jednotlivých územiach, čím hrozí, že môžeme ako krajina prísť o finančné prostriedky z EÚ pre celý tento program vo výške 190 mil. eur, pričom ten bude i tak musieť byť prefinancovaný, no zo štátneho rozpočtu.

Aké sú skúsenosti so spoluprácou s poľnohospodármi, aké vidíte možnosti na jej rozšírenie? Čo by bolo k tomu potrebné, aby bola takáto spolupráca prínosnejšia?

Skúsenosti s poľnohospodármi sú také, že síce vo veľa partnerstvách boli v minulom programovom období členmi, no keď zistili, že z neho nemajú úžitok, resp. nemôžu alebo môžu len v niektorých MAS získať dotáciu, tak sa členstva radšej vzdali. V tomto období vyzerala situácia oveľa zaujímavejšie, mohli sme do našich stratégií zakomponovať opatrenia ako mladý čí malý farmár, investície do poľnohospodárskych podnikov, podpora na investície do spracovania poľnohospodárskych výrobkov či ďalšie zaujímavé opatrenia nielen pre poľnohospodárov, ale aj lesných hospodárov či ďalšie podnikateľské subjekty pôsobiace v regióne. No tým, čo sa začalo diať okolo schvaľovania MAS a ako málo financií velká väčšina z nich dostane, budú môcť tie vo svojich regiónoch podporiť len málo podnikateľských projektov. Vysvetlím na príklade našej MAS. Pri prvej výzve sme si na základe vzorca stanoveného ministerstvom mohli nárokovať 4 mil. eur, z ktorých 1 902 484 eur sme plánovali prerozdeliť na podporu podnikateľských projektov a zvýšenie zamestnanosti. V rámci aktuálnej výzvy nám na celý región prislúcha 1,72 mil. eur, z ktorých si na podnikateľské projekty budeme môcť dovoliť vyčleniť necelých 400‑tis. eur. Aby bola spolupráca prínosnejšia je dôležité vytvoriť tlak na vedenie rezortu i na vládu, aby naliala do tohto programu viac peňazí a aby sa zmenil spomínaný vzorec. Vďaka prístupu LEADER, po novom aj CLLD (komunitne vedený miestny rozvoj), sa k peniazom z PRV dostane oveľa širšie spektrum žiadateľov, teda aj poľnohospodárov, ktorí tak môžu zrealizovať svoje plány a zámery a podporiť tak lokálnu ekonomiku. Ide o drobné projekty v sume od 5 000 do približne 140 000 eur, kde nie je priestor na ulievanie európskych peňazí, nakoľko každý sa ich snaží využiť čo najefektívnejšie. Neostáva nám nič iné len vysvetľovať “tam hore” a veriť, že si vláda osvojí zmysluplnosť tejto metódy, ktorá spája všetkých relevantných aktérov v územiach zo súkromného, neziskového i verejného sektora a navýši finančný balík pre tento program tak, aby jednotlivé regióny mohli plnohodnotne pracovať a fungovať.