1. Rozvoj samosprávy je spravidla bez jasných a strategických zámerov:

Najvyšší kontrolný úrad SR zrealizoval kontrolnú akciu zameranú na účinnosť vynakladaných verejných prostriedkov na komunálne služby. Boli pritom použité kontrolórske postupy a techniky vychádzajúce z medzinárodných kontrolórskych štandardov ISSAI pre výkonnostnú kontrolu. Kontrola predovšetkým poukázala na to, že obce napriek schváleným programom rozvoja nevyužívajú svoje rozpočty systémovo podľa programov, ale podľa aktuálnej potreby a možností, čím nezabezpečujú účinné využitie verejných prostriedkov.

Slovenská samospráva svoj strategický rozvoj zakladá skôr na intuitívnom pohľade na riešenie horúcich, každodenných problémov, ako na cielenom a plánovanom rozvoji obce, mesta, ktorý by vychádzal z dôkladnej analýzy, definovania merateľných cieľov a modelovania udržateľných projektov. Nielen na národnej, ale aj na miestnej úrovni sa ukazuje, že dlhodobý rozvoj, rozhodovanie o strategických projektoch je viac-menej výsledkom náhodného, a nie cieleného, vecne i analyticky obhájiteľného rozhodovania.

Odporúčania:

Najvyššia kontrolná inštitúcia na základe zistení kontrolórov predložila odporúčania nielen obciam, ale aj viacerým ministerstvám. Rezortu financií úrad odporučil, aby vypracoval podrobnú a právne záväznú metodiku, procesný postup pre prípravu, realizáciu a vyhodnocovanie strategických dokumentov, akým PHSR bezpochyby je. Taktiež odporučil posilniť význam PHSR, ktorý by mal byť záväzný a následne premietnutý do rozpočtu. Ministerstvo životného prostredia upozornil na včasné vypracovanie programu odpadového hospodárstva, aby nebol spracovaný so spätnou platnosťou, čo sa pri kontrole ukázalo ako problém. Rezort dopravy má zabezpečiť, aby v zákone určil minimálne obsahové štandardy technickej evidencie miestnych komunikácií. Kontrolóri odporúčajú obciam venovať zvýšenú pozornosť spracovaniu a priebežnej aktualizácii PHSR a aby následne pri tvorbe programového rozpočtu vychádzali zo zámerov a cieľov PHSR.

Kontrolóri NKÚ SR konštatujú, že pokiaľ chcú obce zvyšovať hodnotu, ktorú za svoje peniaze dostávajú ich obyvatelia a využívať verejné prostriedky tak, aby ich manažment viedol k trvalo udržateľnému rozvoju, je nutné, aby si uvedomili kľúčovú úlohu plánovania a programového rozpočtovania. Vzhľadom na to, že obce nepociťovali zo strany štátu takmer žiadnu metodickú podporu pri programovom rozpočtovaní a zostavovaní PHSR, privítali výsledky a odporúčania tejto kontrolnej akcie.

Viac informácií nájdete v tlačovej správehttp://bit.ly/2gr8Cz3

Informácia bola zverejnená na stránke: http://bit.ly/2ha4v96

 

  1. Výzvy pri eurofondoch by sa mali vyhlasovať v dvoch kolách:

Pri vyhlasovaní výziev na predkladanie projektov, ktoré by sa mohli financovať z eurofondov, by sa mal viac udomácniť systém dvoch kôl. Zjednodušilo by to získavanie eurofondov pre mestá a obce a zároveň by im to ušetrilo financie. Myslí si to podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini.

Jeho úrad preto vydal metodické usmernenie, v ktorom riadiacim orgánom zodpovedným za eurofondy priblížil systém dvojkolovosti pri vyhlasovaní výziev a upriamil pozornosť na tento spôsob. Zároveň by Pellegrini chcel v najbližších dňoch, najradšej budúci týždeň, predložiť na vládu novelu zákona o čerpaní štrukturálnych prostriedkov. “Kde ešte viacej zadefinujeme a zjednodušíme proces dvojkolovosti,” uviedol Pellegrini na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.

S touto iniciatívou prišiel po rokovaniach so Združením miest a obcí Slovenska a s predstaviteľmi strany Most-Híd. “Toto je posledné obdobie, kedy môže Slovensko v takomto množstve čerpať eurofondy a nie je jedno, ako rýchlo sa nám to podarí a ako kvalitne použijeme tieto financie,” zdôraznil potrebu zmien Béla Bugár.

Súčasný systém pri predkladaní eurofondových projektov je podľa neho veľmi komplikovaný pre mestá a obce a tiež administratívne aj finančne náročný. “Množstvo miest a obcí sa ani nezapája do takýchto výziev, pretože nechcú riskovať a nechcú vyhadzovať peniaze za projekty,” opísal Andrej Hrnčiar.

V prípade jednokolovej výzvy totiž musia mestá a obce v určitom čase hneď predložiť celý vypracovaný projekt, s ktorým sa uchádzajú o eurofondové zdroje. To však podľa Hrnčiara stojí obec veľa peňazí, a keď nakoniec projekt nie je úspešný, ide o vyhodené peniaze.

 

Dvojkolový systém výzvy teda podľa Pellegriniho spočíva v tom, že v prvom kole pošlú obce a mestá len stručný projektový zámer. Čiže opíšu zámer, na ktorý by chceli eurofondy čerpať, v akom objeme a aké prínosy by tento projekt priniesol. Ministerstvo tieto zámery vyhodnotí a určí, ktoré sú oprávnené a teda by po predložení riadnych projektov uspeli v žiadosti o eurofondy.

Vlastne sa tak vytvorí prvotné sito a tí, ktorí dostanú informáciu, že úspešní nie sú, ušetria si kopec peňazí, keďže nebudú musieť investovať do projektov,” vysvetlil Pellegrini. Porozumenie pre dvojkolový systém výziev už Pellegrini podľa vlastných slov našiel u ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej. Pod agrorezort pritom spadá aj operačný program, ktorý najviac zaujíma mestá a obce.

Aktuálne je tak podľa podpredsedu vlády na svete prvá dvojkolová výzva, ktorá slúži na podporu zvýšenia kapacít infraštruktúry materských škôl. Je v objeme takmer 80 miliónov eur a je už vyhlásená. Zároveň má Pellegriniho úrad na stole na schválenie ďalšie dve výzvy, ktoré sa vyhlásia ako dvojkolové. Pôjde o výzvu na budovanie a zlepšenie technického vybavenia jazykových učebníc, knižníc a učební v objeme 35 miliónov eur a tiež o výzvu na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní za takmer 100 miliónov eur.

Zároveň by mala podľa Pellegriniho pomôcť pri odstraňovaní byrokracie pri predkladaní projektov aj väčšia automatizácia. Napríklad od 31. januára 2017 si bude podľa jeho slov informačný systém automaticky pri podávaní žiadostí sťahovať údaje z obchodného registra, tiež údaje o dlžníkoch na daniach a sledovať bude aj register úpadcov. Zároveň bude automaticky prikladať k žiadostiam aj údaje z registra účtovných závierok.

Následne po 31. máji už bude mať automaticky informácie o dlžníkoch na zdravotnom poistení a sociálnom poistení a tiež z registra trestov a z katastra nehnuteľností. “To znamená viac ako desať takýchto povinných príloh, ktoré dnes musia žiadatelia prikladať fyzicky, odpadne a automaticky ich bude generovať systém,” dodal Pellegrini.

Informácia bola zverejnená na stránke: http://bit.ly/2hmh58o

 

  1. Eurofondy sa nemajú rušiť, ale vylepšovať:

Národné delegácie Českej a Slovenskej republiky pri Európskom výbore regiónov na plenárnom zasadnutí prijali spoločné stanovisko ku kohéznej politike po roku 2020.

Európska komisia pracuje na návrhu novej legislatívy pre kohéznu politiku po roku 2020, ktorú má predložiť do konca budúceho roka. Preto je dôležité, aby dovtedy regióny a lokálna samospráva vyjadrili svoje návrhy a pripomienky, ktoré by komisia mala následne zohľadniť. Cieľom kohéznej politiky je predovšetkým pomôcť ekonomicky slabším regiónom, no nesmie sa zabúdať ani na tie viac rozvinuté, ktoré sú motorom národných ekonomík a nemôžu byť naďalej trestané za to, že sú úspešné. Naopak, mali by byť vo väčšej miere podporené v oblastiach s najvyššou pridanou hodnotou.” vyjadril sa podpredseda BSK Martin Berta.

Plenárne zasadnutie Európskeho výboru regiónov, posledné tohto roku, prebieha 7. a 8. decembra v hlavnej rokovacej sále Európskeho parlamentu v Bruseli. Počas týchto dní sa spoločne stretli zástupcovia českej a slovenskej národnej delegácie, na ktorom členovia prijali spoločné československé stanovisko ku kohéznej politike po roku 2020. Na tomto stretnutí boli prítomní aj členovia kabinetu eurokomisárky pre regionálnu politiku Coriny Cretu a zamestnanci slovenského a českého stáleho zastúpenia pri EÚ.

Obe národné delegácie trvajú na tom, že hlavným nástrojom pre všetky mestá a regióny musia aj naďalej zostať granty vo forme nenávratnej finančnej pomoci. Členovia zdôraznili aj potrebu finančného posilnenia podpory cezhraničnej, medzinárodnej a nadnárodnej spolupráce a pri naplňovaní cieľov by mala byť poskytnutá väčšia flexibilita. Nastavenie budúcich operačných programov musí vychádzať z reálnych potrieb regiónov, a nesmie dochádzať k obmedzeniu tematických cieľov vo vyspelých regiónoch. Nástroj výpočtu finančných alokácii musí byť schopný zohľadniť rozdiel medzi ekonomickým výkonom vyjadreným HDP a reálnym bohatstvom obyvateľov.

Dôležité je zjednodušenie politiky predovšetkým pre konečných príjemcov, a hoci politika súdržnosti sa sústredí na zaostávajúce regióny, pozornosť musí byť venovaná aj regiónom prechodným a vyspelým. Podporovanou oblasťou by mali byť aj projekty cezhraničných dopravných spojení, kde vidíme výrazný priestor pre zlepšenie,“ vyjadril sa po zasadnutí podpredseda BSK Martin Berta.

Informácia bola zverejnená na stránke: 99http://bit.ly/2ha6NVK