Pohanská
Názov Pohanská označuje jednak malokarpatský vrch dvíhajúci sa nad obcou Plavecké Podhradie, jednak významnú archeologickú lokalitu, ktorá sa na tomto vrchu rozkladá. Jedno z najväčších súvislými valmi obohnaných predhistorických sídlisk na Slovensku so samostatne opevnenou akropolou. Pohanská sa rozprest
iera na ploche takmer 49 ha, v nadmorskej výške 412,4 m. Oblasť Pohanskej bola osídlená už v praveku – kultúrami doby kamennej a bronzovej. Vyvrcholením jej dejín však bolo prvé a druhé storočie pred n. l., kedy ju ovládli Kelti, vybudujúc tu najväčšie hradisko v dejinách Slovenska. Šlo vlastne o opevnené keltské mesto, tzv. oppidum. Toto oppidum bolo väčšie ako celá stredoveká Bratislava a predstavovalo významné mocenské stredisko vtedajšieho sveta. Neprekvapí, že bolo dômyselne fortifikované. Dodnes možno v lokalite vidieť zvyšky dvojitého, miestami až trojitého valu. Pred valom, z ktorého sa dovysoka dvíhali drevené palisády, stál mocný kamenný múr. Na vrchole hradiska sa týčila osobitne opevnená akropola chránená ťažko dobytnou bránou s vysokou drevenou vežou. V areáli hradiska bolo množstvo obytných, hospodárskych a iných účelových stavieb. Stopy po nich možno tu a tam stále rozpoznať v podobe terénnych nerovností. Osobitne zaujímavé sú nápadné lievikovité jamy, ktoré azda predstavovali pohanské obetiská. Z vrcholu Pohanskej sa naskytá obmedzený, ale veľmi pekný výhľad na hrebene Malých Karpát i dolu do Záhorskej nížiny. Za dobrej viditeľnosti sa v diaľke črtajú i obrysy Bielych Karpát, a tiež moravských a rakúskych pohorí. Vrch Pohanská a priľahlé okolie bolo vyhlásené i za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádza sa tu vzácne suchomilné a teplomilné rastlinstvo a živočíšstvo, a tiež krasové javy vrátane niekoľkých jaskýň. Na Pohanskú sa m
ožno dostať po Náučnom chodníku Plavecký kras, z ktorého treba pod vrchom odbočiť na neoznačenú lesnú cestu vedúcu až na vrchol. Východiskami Náučného chodníka Plavecký kras sú obce Plavecké Podhradie a Plavecký Mikuláš.
Už v období osvietenstva vznikajúci slovenský mysliteľ Matej Bel vo svojom diele Notitia Hungariae spomína staršie opevnenie pri Plaveckom Podhradí. Ide o sídlo z mladšej doby bronzovej a laténskej, ktoré sa uvádza pod názvom Pohanská.
Vynikajúci vedec Š. Janšák píše o Pohanskej ako o jednom z najväčších súvislými valmi obohnaných predhistorických sídlisk na Slovensku so samostatne opevnenou akropolou.
V rokoch 1968 – 1971 sa tu uskutočnil archeologický výskum Slovenského národného Múzea.
Pohanská sa rozprestiera na ploche takmer 49 ha, v nadmorskej výške 412,4 m. Postavenie objektu sa realizovalo so zreteľom na súveké komunikácie, neďaleko križovatky Jantárovej cesty pozdĺž Moravy a tzv. Českej cesty cez Malé Karpaty.
Ľud, ktorý toto opevnenie vyhľadával najmä v čase nebezpečenstva patril do okruhu stredodunajských popolnicových polí (velatická kultúra). Lokalitu možno označit ako refúgium.
V opevnenom areáli boli zdroje pitnej vody. Terénna konfigurácia umožnila vybudovať dômyselný opevňovací systém. Objekty sa budovali na terasovite upravených plochách a mali obdĺžnikový pôdorys so zrubovou alebo kolovou konštrukciou.
Pre materiálnu kultúra boli príznačné najmä dve zložky: keramika a železné výrobky. Je pozoruhodnou zvláštnosťou, že na dnách nádob sa objavili doteraz v strednej Európe neznáme hrnčiarske znaky.
Za mimoriadne nálezové celky je treba pokladať hromadné nálezy železných predmetov, sídliskové objekty, bránu na akropolu a sochársko-kamenársku dielňu, kde sa prvýkrát v strednej Európe dokladá výroba plastík znázorňujúcich keltské božstvá.
Zánik opida sa dáva do súvisu s vojenskými udalosťami na prelome prvej a druhej polovice I. storočia pred Kristom. Opidum Pohanská so strategického hľadiska mohlo byť jedným z centier protirímskych povstaní, ako dokladá Caesar vo svojom diele De bello gallico.
Pohanská bola významným vojenským bodom aj v staršej dobe hradištnej. V súvislosti s Plaveckým hradom tu vznikli neskorostredoveké objekty.
Archeológ Karol Kulašik tu na jeseň roku 1967 odkryl základy gotického kostola, ktorého vznik možno datovať do roku 1300. Ku gotickému kostolíku umiestnenému na akropole neskôr pristavali loď s prvkami renesancie. Vznikol tu aj menší kláštor, ktorý neskôr zanikol.
