Bez včiel nebude čoskoro ani káva a čokoláda, upozorňujú vedci

Celosvetový úbytok včiel a iných opeľovačov ohrozuje stabilitu poľnohospodárskeho systému.

shutterstock_286398059

Zdroj: Shutterstock

Klesajúce počty opeľovačov ohrozujú svetové poľnohospodárske výnosy. Hoci táto informácia nie je žiadnou novinkou, nová štúdia Medzinárodnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) potvrdila, že stále väčšie množstvo opeľovačov je na hranici vyhynutia.

Pesticídy, strata území, choroby či zmena klímy najviac ohrozuje približne 20 tisíc druhov včiel a iných druhov opeľovačov, ako sú motýle, osy, mole a vtáky.

Výskum, na ktorom sa zúčastnilo až 124 krajín sveta poukázal na fakt, že až tri štvrtiny plodín do značnej časti závisí na opeľovaní hmyzom a inými zvieratami, čo ročne predstavuje produkciu potravín za 235-577 miliárd dolárov.

„Bez opeľovačov, si už mnohí z nás neužijú napríklad kávu, čokoládu či jablká, ktoré sú súčasťou nášho každodenného života,“ upozornil jeden zo spoluautorov, profesor Simon Potts z Univerzity v Readingu. Tieto plodiny sú zároveň zdrojom obživy miliónov ľudí, najmä v rozvojových častiach sveta.

Objemy poľnohospodárskych produktov závislých na opeľovaní za posledných 50 rokov vzrástli až o 300 %. Pri divo rastúcich rastlinách je závislosť asi 90 percentná.

Zo správy vyplýva, že až približne 16 percentám svetovej populácie opeľovačov hrozí vyhynutie. V prípade druhov žijúcich na ostrovoch je to až 30 % populácie.

Problém majú najmä včely

Regionálne a národné porovnanie odhalilo, že najohrozenejším druhom opeľovačov sú včely a motýle. IPBES viní z úbytku divokých včiel najmä herbicídy a pesticídy a to vrátane neonikotinoidov. Ich vplyv na „zdomácnené“ včely však už tak jasný nie je.

Vplyv geneticky modifikovaných rastlín na populácie opeľovačov potrebuje podľa odborníkov ďalší výskum. GMO sú tolerantné voči herbicídom, alebo odolné voči hmyzu. Burina je ale často zdrojom potravy pre opeľovače. Využívanie menšieho množstva insekticídov však môže užitočnému hmyzu skôr pomôcť.

Spáva prináša aj radu odporúčaní, ktoré by mali zmierniť negatívne vplyvy ľudskej činnosti na včely, motýle a iné druhy hmyzu a tým zmierniť aj dopady na potravinové výnosy. Medzi ne parí ochrana biodiverzity, praktiky ekologického poľnohospodárstva, či zníženie spotreby pesticídov a úplný zákaz tých najškodlivejších.

Sú ohrozené aj slovenské včely?

Údaje výskumného ústavu včelárstva SR naznačujú, že na Slovensku počet včelstiev rastie. V rokoch 2013 až 2013 počet včiel vzrástol z 255 na 278 tisíc.

Štatistika však podľa odborníkov nezachytáva  priebežné úhyny. „Včelár totiž môže prísť o časť včelstiev, ale do konca sezóny si ich vie nahradiť. Štatisticky sa teda môže zdať, že včelstvá na Slovensku problém nemajú. V skutočnosti však majú, ale dokazovanie je ťažké a reflektuje skôr dlhodobé hľadisko,“ povedala pre EurActiv.sk koordinátorka kampane Greenpeace Slovensko Katarína Nikodemová pričom dodala, že sledovanie úbytku včelstiev si vyžaduje vedeckejšie postupy ako je ich počítanie.

Včelám na Slovensku by mohlo podľa Greenpeacu pomôcť prepracovanie „Národného akčného plánu na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov (NAP) tak, aby spĺňal požiadavky legislatívy EÚ a aby stanovil ciele, ako bude Slovensko riešiť svoju závislosť od pesticídov“ či vytvorenie „vybraných zón bez pesticídov“.

Zdroj: EurActiv