Dnes slnko nesvieti, z Antónia tešia sa už v nebi,                 anton_srholec
navždy zostaneš v  našich srdciach …

 

Aj slnko zapadá ústupom do noci,
kto raz púť dokonal, nieto viac pomoci.

Bez slnka chlad vanie z hviezdnatej oblohy,
človek je krehký tvor, zranený, úbohý.

Do tmy si zapáli kahanec nádeje,
do duše boľavej spomienky naleje.

V tichosti vyprosme veľký dar pokoja,            12509518_803622709766509_4828114584729153097_n
kým sa nám duše raz naveky nespoja.

Posledný pozdrav tu šepkáme do ticha,
že sa raz stretneme je naša útecha.

 

KDH0013